Hľadanie zmyslu života – vol. 2

Viktor Frankl, psychoterapeut a väzeň koncentračného tábora, napísal v roku 1945 dielo s názvom „Hľadanie zmyslu života.“ Píše o všetkých tých zverstvách, ktoré sa tam na ľuďoch diali, no pozornosť čitateľa upriamuje na niečo iné. S nadhľadom psychoterapeuta a hrejivou láskavosťou ľudského srdca spisuje túto knihu len za deväť dní nepretržitej práce. Dokonca ju chce vydať anonymne. Dielo nepíše až potom, ako si vydýchne od tej hrôzy koncentračného tábora, keď sa všetky emócie prevalia. Prekvapivo sa s najväčším pokojom púšťa do spísania svojich nočných mor len preto, aby urgentne priniesol čitateľovi správu, „že život v sebe ukrýva potenciálny zmysel za všetkých, aj tých najmizernejších okolností.“1 Rovnako, i keď oproti Franklovi len chatrne skúsený, zisťujem, že „ak má život nejaký zmysel, potom musí mať zmysel aj utrpenie a smrť.“2

Zvláštne tvrdenie, nie? Ľudia sa prirodzene vyhýbajú utrpeniu, ako sa len dá. Dnešná spoločnosť si pred ním zatvára oči a radšej ponúka potešenia rôzneho druhu. Čo keď sa ale človek vyskytne v situácii, kde nemôže byť kreatívny a robiť to, čo ho baví alebo nemá žiadnu príležitosť užívať si život plný krásy, umenia či prírody?

Utrpenie

Frankl si kládol rovnakú otázku a pozorovaním seba i tisícov spoluväzňov v Auschwitzi prichádza k záveru, že zmysel má aj taký život, v ktorom nie je takmer ani kúsok kreativity či pôžitku. Hoci nemohli väzňom zobrať vnútornú slobodnú vôľu, tá vonkajšia bola dômyselne obmedzovaná. Kreatívny život ale aj život akéhokoľvek pôžitku je väzňovi neprístupný. „Lenže zmysel nie je len v kreativite a pôžitku,“ hovorí Frankl. „Ak má život nejaký zmysel, musí mať zmysel aj utrpenie. Utrpenie je rovnako nevyhnutná vec v živote ako osud a smrť. Bez utrpenia a smrti nemôže byť život človeka úplný.”3

Minulosť

Tu môžeme vidieť, že Frankl ide hlbšie a umiestňuje zmysel života aj do najtmavších kútov duše človeka, kde nie je žiadne svetlo, ale len bolesť a utrpenie. V tábore bolo veľké množstvo väzňov, ktorí upadli, pretože nedokázali vidieť nejaký cieľ v budúcnosti. Začali sa namiesto toho mimovoľne vracať do minulosti.4 Väzni sa často vracali do minulosti, aby prítomnosť so všetkými svojimi hrôzami vyzerala menej reálne. „Radšej zatvárali oči a žili v minulosti. Život sa pre takýchto ľudí stal bezvýznamným.5 Opisuje, ako bolo rýchlo badať zhoršenie fyzického stavu spoluväzňa, ba dokonca smrť po tom, ako nadobudol presvedčenie, že to celé nemá zmysel.

Prítomnosť

Preto ponúka alternatívu. “Potrebovali sme sa prestať pýtať na zmysel života a miesto toho sa pozrieť na seba ako na človeka, ktorému život dáva otázky – a to každý deň a každú hodinu.“ Tento pohľad je iný. Vyťahuje človeka, ktorý sa topí vo svojom trápení a s hlavou dole kráča bez zacielenia. Namiesto toho ho vyzýva uprieť pohľad dopredu, čítať otázky, ktoré každodenný život prináša. „Život v konečnom dôsledku znamená, že človek musí niesť plnú zodpovednosť za nachádzanie správnych odpovedí na svoje otázky a za plnenie úloh, ktoré každému z nás život neustále zadáva.”6 Naznačuje, že aj keď človeku už iné okrem utrpenia neostáva, stále sú tu otázky, ktoré život prináša a volá k zodpovednosti za nachádzanie odpovedí.

Výzva kráčať s krížom

Jedným dychom Frankl otočil pohľad na celú situáciu a urobil z nej veľkú životnú skúsenosť, ktorá volá človeka k budovaniu vnútornej sily. „V skutočnosti nám práve koncentračný tábor poskytoval príležitosť a výzvu. Človek mohol z týchto zážitkov vyjsť ako víťaz a premeniť život na vnútorný triumf, alebo mohol túto výzvu ignorovať a zakrpatieť tak, ako sa to stalo väčšine väzňov.“7 Keď človek v živote zistí, že jeho osudom je trpieť, bude musieť prijať svoje utrpenie ako svoj údel. Svoj jediný a jedinečný údel. „Jedinečná príležitosť takéhoto človeka spočíva v spôsobe, akým nesie svoje bremeno.“8


„Žiadne utrpenie nemôže zdolať človeka, ktorý je ochotný zmysel tohto utrpenia hľadať.“9


Budúcnosť

Táto príležitosť a volanie človeka k zvolaniu: „Chcem žiť!“ upriamuje zrak človeka dopredu. A tak sa väzeň/človek vynára z bahna skepticizmu a vykročí vpred „s pohľadom upretým do budúcnosti – sub specie aeternitatis (z hľadiska večnosti). Práve to môže byť jeho spásou v najhorších chvíľach života, aj keď k hľadaniu svojho cieľa niekedy musí svoju myseľ prinútiť.”10 Dôležité je si uvedomiť, že tento pohľad vpred „nie je niečo nejasné, ale niečo veľmi skutočné a konkrétne, ako sú skutočné a konkrétne úlohy, ktoré človeku dáva život.”11

Disent

Ladislav Záborský, Silvester Krčméry, Anton Neuwirth a mnohí iní boli disidenti, uväznení za svoju vieru na dlhé roky. Hoci každý z nich prežíval tie roky väzenia inakšie, zhodli sa na tom, že to boli jedny z najsilnejších a najlepších rokov osobnej viery. Keď boli na „samotke,“ neboli osamelí. Boli sami s Bohom. Prijali výzvu, ktorú im život priniesol a vyťažili z nej maximum. Podali krásne svedectvá o viere i o tom, že život má za každých okolností zmysel!

Toto je i Franklovo posolstvo. Nezúfať si v minulosti. Prijímať otázky a výzvy prítomnosti. Upriamiť pohľad do budúcnosti, ktorý mi nedovolí topiť sa v momentálnych trápeniach. Uvedomiť si, že bez utrpenia a smrti nemôže byť život človeka úplný.


Toto dielo o hľadaní zmyslu života nie je len teória či filozofia. Je to do špiku kostí prežitá skúsenosť človeka, ktorý aj na pokraji temnôt spôsobených človekom nachádza zmysel a naliehavo šíri toto posolstvo ďalej. Podobne ako mnohí disidenti komunistického režimu si Frankl môže s úsmevom víťaza povedať: “Najlepším pocitom zo všetkých, ktoré prežíva oslobodený väzeň, je to nádherné vedomie, že po všetko, čo si vytrpel, sa už ničoho okrem svojho Boha nemusí báť.”12


Pozývam ťa k prečítaniu tejto knihy alebo inej knihy o zmysle života. Pýtaj sa seba i druhých na zmysel života. Ak už nie pre zmysel samotný, tak pre nadobudnutie sily niesť bremená bolestí. Pre schopnosť zvládať utrpenie, ktoré nevyhnutne v živote prichádza.


V tejto eseji sme sa zamýšľali nad aspektom utrpenia, ktorý, zdá sa, musí byť nevyhnutne zakomponovaný do konceptu zmyslu života. Ak ťa zaujíma filozofickejšia esej na túto tému, ktorá  skôr skúma rôzne cesty hľadania zmyslu života, klikni tu.


[1] Viktor E. Frankl: Hľadanie zmyslu života, s.12

[2] tamže, s.9

[3] tamže, s.58

[4] tamže, s.62

[5] tamže, s.62

[6] tamže, s.67

[7] tamže, s.63

[8] tamže, s.67

[9] Elisabeth Lukasová: I tvoje utrpení má smysl, s.85

[10] Viktor E. Frankl: Hľadanie zmyslu života, s.63

[11] tamže, s.67

[12] tamže. s.80

korektúra: Tímea Perignáthová

One thought on “Hľadanie zmyslu života – vol. 2

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s