2/3 Druhá tretina o sexe – Sex a duša

„Miluješ ma?“ – „Milujem.“ – „Môžem ti dôverovať?“ – „Áno.“ – „A ako mi to dokážeš?“ – „…“

Touto „trilógiou“ článkov o sexe sa pokúšam umiestniť význam sexu na jeho správne miesto. Cieľom druhej časti je poukázať na osobnostný aspekt sexu. Posúvame sa od biologickej roviny minulého článku, ktorá pozerá na telo najmä ako na objekt, k zosobnenej, vtelenej ľudskej duši – k subjektu. Rozmer sexu z hľadiska osoby je, zdá sa, omnoho širší, obsiahlejší, a teda aj menej jasný ako ten biologický. Dnešný moderný človek už nemusí veriť, že existuje niečo ako ľudská integrita obsahujúca telesnú, duševnú a duchovnú zložku. V tomto článku však bude mojím východiskovým bodom práve duševný rozmer ľudskej integrity, ktorý sa v dnešnom materialistickom svete opomína a zanecháva za sebou dieru plnú zranení a prázdnoty. Táto prázdnota ľudskej duše indikuje hlbšiu túžbu osoby po zjednotení a naplnení inou ľudskou osobou. Slovom, človek hľadá istotu a zjednotenie duší v partnerovi. Budem argumentovať, že túto túžbu po istote a zjednotení ľudskej duše najvernejšie naplňuje obraz manželstva. Sex patrí výlučne do manželstva, pretože len v ňom dokáže naplno zjednocovať osoby.

Pre snahu o napísanie kratšieho článku sa nebudem venovať sexu na jednu noc ani ničomu podobnému. Zameriavam sa na komplexnejší problém. Predmanželský sex v partnerskom vzťahu. Tým nepriamo, ale predsa, vylučujem aj sex na jednu noc.

Druhá stránka sexu: Duševno-emočná

Cieľ a funkcia sexu

Podobne ako v biologickej rovine vzniká biologická jednota spojením mužského a ženského pohlavného orgánu, tak i v duševnej rovine existuje zjednotenie duší vytvárajúc akúsi jednotu dvoch subjektov. Slovo „zjednotenie“ vyjadruje podstatu túžby ľudskej duše po úplnom spojení sa s druhou dušou v „jedno“. Nie umelo, synteticky, dočasne, ale prirodzene, ako keď dvaja taneční partneri tvoria jeden celok na parkete a tancujú večné tango lásky. Takéto zjednotenie duší sa najlepšie napĺňa práve v manželstve, pretože chráni a napĺňa túto túžbu ľudského srdca, „až kým nás smrť nerozdelí“. Teda aspoň by malo. Vytvára sa puto, ktoré hovorí: „Budeme zjednotení spolu, len ty a ja, večne.“ Voľný záväzok to nedokáže. Jedna zo strán alebo obe majú obavy: „Dnes síce spolu sme zjednotení, ale zajtra to tak nemusí byť.“ Sex v manželstve napĺňa ľudskú túžbu po zjednotení, pretože nehovorí len „áno, som s tebou,“ ale „áno, som s tebou a naveky budem.“ Sex v manželstve obnovuje toto večné „áno“, kým voľný zväzok hovorí „áno“ len v prítomnom okamihu. Zajtrajšok ostáva neistý a túžba mojej duše sa trasie v základoch.

Tvorenie puta

Sexuálny akt vytvára puto medzi dvoma osobami. Puto môže byť prevažne biologického charakteru (hormóny) alebo prevažne duševného, pričom sa osoba naviaže na tú druhú ako na subjekt, ktorý má rada, zažíva s ním „spojenie duší“. Môže sa stať, že to „duševné puto“ je len zamaskované telesné. O tom píše už Aristoteles: „Telesná rozkoš odplašuje bolesť. A ľudia pre nadmernú bolesť vyhľadávajú nadmerné rozkoše, akoby boli nejakým liekom.“1 Obávam sa, že existuje veľa vzťahov, kde sú obaja spolu len pre prílišné naviazanie sa na toho druhého ako objekt svojho (nielen sexuálneho) potešenia. Jeden druhému sú často len liekom, náplasťou na trápenia života. Problém nastáva však vtedy, keď sa jedna zo strán alebo obe chcú rozísť. Zisťujú, že sú na seba príliš naviazaní a buď sa točia v kolobehu rozchodov a návratov, alebo si dlhodobo nesú ranu roztrhnutím takého silného puta. Zväčša sú to nevinní mladí, ktorí správnu túžbu po láske a duševnom zjednotení s druhou osobou vyhľadávajú nesprávne či priskoro.

Proces tvorenia puta s druhou osobou je krásny a príjemný. Je to jedna z najsilnejších a najlákavejších radostí, ktoré môže mladý človek zažiť. O to ťažší a bolestivejší je však proces lámania takého puta. Kým sa mladý človek náhli za rozkošou v druhej osobe, neuvedomuje si odvrátenú stranu mince, kde sa nachádza vytváranie puta. Slovami básnika: „Rozkoš je sladká, je v nej jedu mam.“ Problém nie je v intenzite či existencii puta, ale v jeho načasovaní. Profesor Kolakovič vysvetľuje časté rozchody partnerov, ktorí spolu sexuálne žili, takto: „Nespojili sa ako ľudia, ale ako dve fyziologické jednotky, ktoré sa môžu spojiť, ale nikdy nie vnútorne sa zjednotiť, lebo princípom jednoty je iba duch, nie matéria, oni sa však spojili iba ako dve fyziologické indivíduá, a nie ako dve osoby, a preto si napriek najužšiemu fyziologickému zjednocovaniu, vnútorne, ako osoby, ako ľudia, ostali celkom cudzí. Cudzí, no keďže aj napriek násilnému úniku duchovného v zážitkoch nemôžu ostať iba fyziológiou, vzniká v nich podvedomá neukojiteľná túžba, aby sa spojili aj ako osoby v osobnej ľudskej a trvalej poviazanosti, ktorá ich trápi a nedá im pokoja.“2


Dobre. Teraz si možno poviete: „Okej, tak sa niektorí mladí ťažšie rozchádzajú alebo zotrvávajú v nefungujúcom vzťahu len pre telesné puto, vznikajúce sexuálnym potešením. Ale čo v prípade tých, čo sa skutočne majú radi, vytvárajú (možno len tebou vymyslenú) duševnú jednotu a povedzme, že sú i otvorení počatiu dieťaťa? Prečo by aj oni nemohli spolu spávať, ale mali by sa zosobášiť?


Viacero dôvodov. Zdržanlivosť. Istota – vernosť osobe. Jasnejší, objektívnejší pohľad. Exkluzivita manželstva – symbol.

Zdržanlivosť

Zdá sa, že je až smiešne hovoriť dnes o zdržanlivosti v akomkoľvek smere. Ľudia už dávno zabudli vytrvať v čakaní na čokoľvek. Tým sa stráca hodnota vecí. Nemusím pestovať pšenicu, drviť ju na múku a potom piecť chlieb. Stačí, že zdvihnem telefón a do pol hodiny mám na stole celú pizzu. Keď sa rozhodnem vidieť sochu Slobody, nemusím pre to cestovať týždne cez súš i oceán, zažívať strastiplnú cestu. Za osem hodín tam viem pristáť. No a keď chcem mať sex, tak stačí ísť do nočného klubu. Hoci to trochu zjednodušujem, je zrejmé, že sa dnes cnosť zdržanlivosti už nenosí. Ako si potom môžem byť istý, že ma môj partner nepodvedie? Nemôžeš. Je pravda, že ani v manželstve nie je stopercentná istota. Je však priepastný rozdiel istoty v partnerskom vzťahu medzi tými, ktorí dokázali byť zdržanliví pred manželstvom, a tými, ktorí boli bez akýchkoľvek zábran. Vidno to aj v štatistikách o rozvodovosti. Nechcem sa ale zaoberať prázdnymi štatistickými číslami v článku zameranom na vnútro ľudskej osoby.

Zároveň keď niekto aspoň trochu pozná cyklus ženy, poprípade „svet nálad“ (v tejto oblasti sa ale fakt nevyznám), ľahko si vyráta, že ani v manželstve nebude mať hocikedy sex. Je teda dôležité pre ženu ako i pre muža učiť sa zdržanlivosti a zároveň vidieť, že to dokáže aj môj partner. Čo ak zrazu žena o rok ťažko ochorie, alebo muž vycestuje na pol roka na dôležitú pracovnú cestu? Tí, ktorí sa učili zdržanlivosti, si budú viac vzájomne dôverovať a budú mať o to väčší predpoklad k vernosti.

Istota – vernosť osobe

Zo zdržanlivosti vyplýva i istota. Istota, že ma partner/ka chce hlavne ako osobu, nielen moje telo. Je náročné však vidieť v tom rozdiel, keďže ja, ako osoba, tvorím s mojím telom jeden celok. Jedine skrze skutky zdržanlivosti viem rozlíšiť, či mne alebo tomu druhému skutočne záleží aj na duši a nielen na tele. Človek si môže aj mylne myslieť, že druhého skutočne miluje a sex je len prejav lásky. Neskôr, keď napríklad žena priberie alebo muž príde o nohu pri havárií, zisťujú, že sa milovali najmä pre svoje telá. To už je však neskoro a prichádza rozvod/rozchod a trápenia.


Opak istoty sa vo vzťahoch prejavuje ako žiarlivosť. Občas sa zamýšľam, ako je možné, že na seba s priateľkou nežiarlime. V istom momente nám to prišlo až zvláštne. Predsa dnes to skoro všetci vo vzťahu zažívajú. Prišli sme k tomu, že je to normálne a zdravé. Hovorí sa tomu dôvera. Tá plynie práve z vedomia, že obaja chceme žiť v zdržanlivosti. Tým, že budujeme zdržanlivosť v našom vzťahu, nemám ani najmenšie pochybnosti o tom, že by ma mohla niekde inde podviesť. Takúto dôveru a pokoj duše si partneri, ktorí spolu od začiatku spávajú, dopriať nemôžu.


Článok som začal otázkou, ktorú sa pýta vnútro každého človeka. „Miluješ ma?“ „Môžem ti dôverovať?“ Skutočne ťažšie je budovať dôveru s partnerom, s ktorým od začiatku vzťahu spávam.


Keď prisahá, že ozaj mi je verná,

verím jej, hoc viem, že to veľká lož.

Nuž tak luháme: ja jej, ona mne,

náš hriech sa z toho teší; a či nie?3


Jasnejší objektívnejší pohľad

Ak to partneri spolu myslia vážne a chcú smerovať vzťah až do manželstva, je dôležité zachovať si čistý a jasný pohľad na toho druhého. Mať jasnú myseľ pri rozhodovaní sa pre celoživotného partnera je veľmi dôležité. Preto je až priam nevyhnutné nezakrývať si oči pred skutočnými vlastnosťami, myslením či srdcom partnera. Telesnosť, hoci sama osebe krásna, vie až príliš zakrývať pohľad do duše človeka. Nech sa nečudujú ženy, že ich muž bol pred manželstvom iný. Samozrejme, že nebol iný! Ak mal tu možnosť sa s priateľkou vyspať, tak bol milý, pozorný a neviem aký zlatý. Práve pre tú telesnosť vo vzťahu partneri nevedia až tak objektívne skúmať vnútro druhej osoby.


Rozvody sú najčastejšie sprevádzané vetou: „My si už nerozumieme.“ Často je bližšie k pravde to, že si nerozumeli ani pred manželstvom, lebo sa skutočne ani nespoznali. Možno partneri, ktorí spolu sexuálne žijú, vnímajú určité varovné signály, ale sú príliš zaslepení telesnosťou, aby ich brali vážne. Preto ak partneri začnú spolu sexuálne žiť, dobrovoľne sa pripravujú o čo najobjektívnejšie posúdenie partnera. V jednom článku na Postoji to istá Eva pekne vystihla: „Čím viac sme si posunuli hranice v telesnej intímnosti, tým menej náš vzťah napredoval. A my sme chceli v našom vzťahu zrieť. To sa nám darilo vtedy, keď sme sa usilovali ‘ukočírovať’ sexuálnu túžbu v nás, pretože tá je veľmi silná a dokáže prekryť iné oblasti. Obrazne povedané, namiesto odkrývania duší tu dochádza k odkrývaniu tiel.4

Exkluzivita manželstva – symbol

Nedá mi nespomenúť aj jeden filozofický pohľad na umiestnenie sexu v manželstve. Sex je exkluzívny pre manželstvo. To znamená, že je výnimočný, výlučný pre inštitút manželstva a nikde inde. Vysvetlím. Žijeme v sieti rôznych aktivít, ktoré tvoria a napĺňajú určité druhy vzťahov. Pracovný vzťah k šéfovi napĺňam vykonaním zverených úloh. Rodinné vzťahy budujeme napríklad pri spoločnom jedle za jedným stolom. Priatelia aktualizujú a zažívajú svoj vzťah pri priateľskej komunikácii. Čiže máme tu druh vzťahu a aktivitu, ktorá daný vzťah aktualizuje. Aktivita pohlavného styku neaktualizuje priateľský vzťah. Tento prokreačný typ aktivity, ako som aj v minulom biologickom článku argumentoval, spája prokreačný potenciál mužského a ženského pohlavného orgánu, pričom tvoria biologickú jednotu, ale aj pre manželský vzťah exkluzívnu duševnú jednotu. Katechizmus Katolíckej cirkvi takto opisuje exkluzivitu sexuálneho styku: „Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom odovzdávajú úkonmi, ktoré sú vlastné a vyhradené manželom, vôbec nie je iba čosi biologické, ale sa týka najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej. Sexualita sa realizuje skutočne ľudským spôsobom len vtedy, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti.“5 Manželský vzťah je teda špecifickým vzťahom, ktorému je výlučne vlastná aktivita sexuálneho styku. Manželia sexuálnym spojením, okrem vytvárania biologickej a duševnej jednoty, obnovujú a aktualizujú aj svoj špecifický, zväzkom potvrdený druh vzťahu. Úplne zjednodušene. Sexom nenapĺňam priateľský vzťah zo ženou, ale manželský.

Na záver trochu Lewisa: „Ako všetky mocné lži, aj táto sa zakladá na pravde. Sex sám osebe je normálny a zdravý. Lož spočíva v tvrdení, že každý sexuálny akt, ku ktorému ste v tejto chvíli zvádzaní, je tiež zdravý a normálny. Z každého uhla pohľadu je toto nezmysel, nielen podľa kresťanstva. Podvolenie sa všetkým naším túžbam zjavne vedie k bezmocnosti, chorobe, žiarlivosti, lžiam, skrývaniu a všetkému, čo je opakom zdravia, dobrej nálady a úprimnosti.“6


V článku som sa snažil poukázať najmä na to, že v duševnej rovine existuje zjednotenie duší, ktoré vytvára akúsi jednotu dvoch osôb. Ďalej som argumentoval, že táto ľudská túžba po zjednotení duší sa napĺňa exkluzívne sexuálnym stykom v manželstve, pretože hovorí „večné áno.“ Taktiež sexuálny akt vytvára puto medzi dvoma osobami. Preto je potrebné vedieť rozlíšiť, či to „duševné puto“ nie je len zamaskované telesné. Zdá sa, že jedine skrze zdržanlivosť vie človek rozlíšiť, či partnerovi skutočne záleží aj na duši a nielen na tele. Zdržanlivosť vo vzťahu pomáha aj k správnejšej a objektívnejšej voľbe partnera, pretože telesnosť môže príliš zakrývať skutočné vnútro človeka. Pre tieto a mnohé iné dôvody neznižujme hodnotu sexu a jeho exkluzivitu v manželstve. Sex pre celé jeho spektrum funkcií a vlastností patrí do manželstva a najlepšie sa v ňom prejavuje. Pravdou ostáva, že si „môžeme slobodne zvoliť, či budeme mať sex. Keď sa ale pre sex rozhodneme, nemáme slobodu zmeniť jeho význam.“7


[1] Aristoteles: Etika Nikomachova, 7.kniha, 15.kapitola

[2] Dr. T. K. P. (prof. Kolakovič) – Základné ľudské črty ľudského poriadku, O manželstve a rodine, s.114

[3] Shakespeare: Sonety, CXXXVIII

[4] https://www.postoj.sk/5239/pomocka-pri-vybere-partnera-sex-az-po-svadbe-o-knihe

[5] http://www.katechizmus.sk/index.php?action=getp&pstring=2361

[6] C. S. Lewis – Hovory, 15. Sexuálna morálka, s.129

[7] Christopher West: Teológia tela pre začiatočníkov,7. Oslobodzujúca sexuálna morálka: Teológia v spálni, s.106

korektúra: Tímea Perignáthová

obrázky: unsplash.com

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s