Prečo píšem?

---

Pre pilotný článok som sa rozhodol, že zhrniem, prečo vlastne začínam písať tento blog. Dovoľte mi spomenúť tie najhlavnejšie dôvody, priblížiť moju motiváciu, uviesť predstavy o obsahu a cieli písania tohto blogu.

• 

Začnem tou najhlavnejšou motiváciou, ktorá ma s najväčšou intenzitou volá k písaniu. Je ňou snaha pomôcť okoliu. Trápi ma, ako sa moje blízke aj vzdialenejšie okolie umára v problémoch a starostiach. Trápi ma úpadok viery, nevyužitý potenciál u mladých, zaslepenosť ľudí, nepoctivé a nekritické zmýšľanie, či ignorácia k životu a poznaniu. Moja duša oťažieva zo všetkej tej nespravodlivosti, bolesti a hriechu, ktoré sú naším dennodenným spoločníkom na ceste. Touto formou sa budem snažiť o ponúknutie myšlienky, rady, alebo len otvorenie otázky, nad ktorou vás pozývam tiež sa zamyslieť. Môžeme tak spoločne niesť ťarchu našich bremien.

Po trochu depkárskej prvej motivácií spomeniem druhú, ktorá ma volá a hýbe mnou už dlhšie. Nie je to nič iné, ako Krása. Tento svet nie sú len problémy a strasti. Život je tak nádherný a čarovný, že nám nestačí dĺžka ľudského života, aby sme spoznali všetky krásy a bohatstvá tohto sveta. Samozrejme, je to široká téma a to je na tom to skvelé, že je všade a vo všetkom. No napriek tomu sa o nej málo dočítate. Nevyskakujú na vás články o kráse tak často, ako skáču články o korupcií, klamaní či nevere. Rád by som priniesol na stôl aj pekné články, o kráse, o jej pôvode, či výskyte. Ľudia z nejakého dôvodu píšu zväčša o negatívnych veciach a aj sa nimi sýtia. Nečudo, že potom vidia svet ako skazené a zlé miesto! Pojem krása je tak obsiahly, že sa nedá celkom vyjadriť a vystihnúť. No niet pochýb o tom, že to potrebujeme. Potrebujeme otvoriť oči a začať ju vnímať a hľadať v maličkostiach, lebo tento svet nie je čierno-biely. Má farby, a aké sú krásne! Zverejním moje fotky, zamyslenia, príhody a možno aj nejakú tú báseň.

• 

Ďalšou hybnou silou je Pravda sama. Túžim viac vedieť, čítať, poznávať tento svet, poznateľné i nepoznateľné, viditeľné i neviditeľné. Som absolvent Kolégia Antona Neuwirtha, ktoré mi pomohlo nájsť lásku. Lásku k pravde, dobru a kráse. Zistil som, že vzdelávanie ma naozaj baví a chcem v tom naďalej pokračovať. Vidím, aké to má pozitívne účinky na môj život aj na životy ľudí v mojom okolí. Dokonca samotná Pravda ma k tomu volá, aby som písal. Dlho som sa zdráhal a bál písať. Nie kvôli hejtom. Skôr som sa necítil hodný písať, radiť, vyjadrovať názor, či byť vzorom. No už nevládzem odolávať. Nedokážem len tak sedieť a nechávať si tie myšlienky, dilemy, útrapy len pre seba. Som pozvaný k písaniu, taký aký som, nedokonalý, mylný a hriešny. Nejdem presviedčať, len svedčiť. Svedčiť o tom, ktorý ma stvoril na svoj obraz, aby som mohol spoznávať jeho dielo i jeho samotného. Nerobím nič špeciálne. Robím len to, čo by mal robiť každý, a to je spoznávať, kto je človek a aká je jeho úloha v tomto svete. (Len pre info, netvrdím, že mám patent na pravdu. Od toho mám ďaleko ako Merkúr od Pluta. Len ju túžim spoznávať a nasledovať.)

V neposlednom rade ma poháňa moje autentické ja. Áno, priatelia, ďalšou motiváciou som ja sám. Jedným z mojich archetypov je tvoriť. A tak moje vnútro má silnú potrebu vyrábať, vyvíjať a zanechať niečo za sebou. Vytváram vlastne platformu, kde budete môcť nahliadnuť do môjho sveta myšlienok. Otváram tak kúsok seba svetu a dúfam, že to nebudem ľutovať. Ja sa poznám a viem aký som mylný, preto, prosím, čítajte s porozumením a prinášajte konštruktívnu kritiku, nech tak spoločne hľadáme pravdu okresávaním a narážaním viacerých ideí a myšlienok. Veď predsa železo sa brúsi železom!(Prís 27:17)

• 

Nakoniec, celé písanie je vlastne pozvánkou. Pozývam vás všetkých k okrúhlemu stolu. Pri vstupe odložte Exkalibur, chyťte do ruky pivo alebo kofolu a poďme spoločne nazerať na svet. Nehľadám argumenty, aby som niekoho pri stole presvedčil o mojej pravde. Ponúkam môj pohľad na vec a v koliečku názorov čakám aj na ten váš. Ak si nesadáš s tým, že pravda existuje a je absolútna, alebo neprichádzaš počúvať ale útočiť, tak za sebou pri odchode, prosím, jemne zabuchni dvere. Tak, už všetci pohodlne sedíme, môžeme začať.

---