Život


Ó, aký sladký si,

sladký, keď sa s mierou požívaš.

Mnohí sladkosťou pôžitku sa presycujú,

v presladenom opojení alkoholom klesajú ku dnu.



Ale teba vzývať treba!

Tvoju pravú chuť ospevovať a vyvyšovať!

V desaťtisícoch pochodovať v šíku za pravdu!

Nech o Tebe vydávame svedectvo!


Ja ťa stále dobre nepoznám,

stále hľadám len sladkosť života,

no zabúdam, že to nie si ty v plnosti,

ale dnes je tomu trochu inak…



V myšlienkach nad vážnymi témami dumám,

uvedomujúc si krehkosť a slabosť života,

 začínam si viac vážiť čistý vzduch

i slobodu, ktorá v ňom vanie.


Ja nevďačný som za toľké požehnania, čo mám.

Ja málo prosím za tých, čo v súžení žijú.

Ja len zriedka chválu vzdávam Najvyššiemu.

A to presne pre tú chorobu: Ja, ja, ja…



No teší ma myšlienka na teba,

vedomosť v nadhľade objavená,

že nezáleží na dĺžke života môjho,

pokiaľ ho celý vkladám do náručia Tvojho.


24.9.2019

korektúra: Tímea Perignáthová

Pridaj komentár