Ó, aký sladký si,
sladký, keď sa s mierou požívaš.
Mnohí sladkosťou pôžitku sa presycujú,
v presladenom opojení alkoholom klesajú ku dnu.

Ale teba vzývať treba!
Tvoju pravú chuť ospevovať a vyvyšovať!
V desaťtisícoch pochodovať v šíku za pravdu!
Nech o Tebe vydávame svedectvo!
Ja ťa stále dobre nepoznám,
stále hľadám len sladkosť života,
no zabúdam, že to nie si ty v plnosti,
ale dnes je tomu trochu inak…

V myšlienkach nad vážnymi témami dumám,
uvedomujúc si krehkosť a slabosť života,
začínam si viac vážiť čistý vzduch
i slobodu, ktorá v ňom vanie.
Ja nevďačný som za toľké požehnania, čo mám.
Ja málo prosím za tých, čo v súžení žijú.
Ja len zriedka chválu vzdávam Najvyššiemu.
A to presne pre tú chorobu: Ja, ja, ja…

No teší ma myšlienka na teba,
vedomosť v nadhľade objavená,
že nezáleží na dĺžke života môjho,
pokiaľ ho celý vkladám do náručia Tvojho.
24.9.2019
korektúra: Tímea Perignáthová
