Osobná modlitba

Posted on od Andrej

Ako malý chlapec v púšti cítim sa,

obzerám sa len a len Teba hľadajúc,

lebo už ďalej neviem, čo si mám počnúť,

že nikdy Ťa neuvidím, obávam sa.

Mysliac si, našiel som Ťa, veď som predsa v chráme,

kde sa Tvoje telo denne láme,

obzerajúc zelené steny, každý pomyslí si,

že už ani tu prítomný nie si.

Dopadne takto aj môj chrám, Tebou opustený?

Ja neverím, že je to pravda, som neoblomný,

i keby, kde-tu mach rástol na kameni,

jeho pôvod je stále v Božom rameni.

Strácam slová, pocity i túžbu,

no denná modlitba nikdy nebude tabu,

ostávajú však len ozveny,

v chráme, podliehajúci chladnej zmeny.

Ale ja vidím svetlo, hoci je minulé,

to svetlo bude vždy večne žiarivé,

Kristus sám napĺňa ma milosťou

a ja dúfam, že horkosť raz stane sa sladkosťou.

A tak na tej púšti, kde okrem chlapca nič nie je,

Boh semená lásky všade navôkol seje,

púštny teplý vánok do starého kostola ho zaviedol,

aby si len tak do toho prázdneho chladu sadol.

Nie len to, ale aby sa aj znovu vrátil,

i keby nič také nevyparatil,

len nech príde a v Ňom spočinie,

i keď ho stále vyrušuje myslenie.

Kostol v Cisterciánskom kláštore na púti do Santiaga de Compostela – 6.7.2019

korektúra: Tímea Perignáthová

obrázky: unsplash.com

Pridaj komentár

Neznámy's avatar

Autor Andrej

Som obyčajný človek s očami, nohami i vlasmi. Študujem, spoznávam pravdu, hľadám krásu, modlím sa a tak dookola. Po ničom inom netúžim len hľadať a prinášať pokoj, porozumenie a zmierenie do tohto sveta. Trápi ma mnoho vecí, ktoré sa okolo mňa dejú. Všetká ta nespravodlivosť, bolesť a ťažoba. Túžim nejakým spôsobom pomôcť svojmmu okoliu a ako jedna z ciest je písať o problémoch, ale aj krásnych veciach, ktoých je tento svet tak preplnený! Dlho som sa zdráhal a bál písať. Nie kvôli hejtom. Skôr som sa necítil hodný písať, radiť, dávať názor a vzor. No už nevládzem odolávať. Nedokážem len tak sedieť a nechávať tie myšlienky, dilemy, krásy každodenné len pre seba. Píšem teda v prvom rade z túžby pomôcť a možno tak s pokorou písané riadky môžu niekomu pomôcť. Ďalej je to výzva aj pre mňa ďalej a viač študovať a hľadať pravdu. Pravdu, ktorú chcem spoznávať, nasledovať a podávať ďalej. Dočítate sa teda o všeličom. O problémoch i kráse, o mojom vnútre, či vonkajšie udalosti, o dobre i zle. Cieľom nie je presvedčiť, len svedčiť. Otváram dialóg s pravdou a pozývam vás do debaty. Ak si čo i len jeden niečo odnesie, alebo si aspoň položí rovnakú otázku, budem spokojný.