Mindfulness

V týchto nových časoch prežívania karantény sa na nás z každej strany sypú návody ako sa vzdelávať, pracovať z domu, byť efektívny a zdravý. Všetok ten zhon, ktorí mnohí prežívali denne v práci či škole, sa len presunul do našich domovov. Znovu sme nútení niečo robiť. Ja vám dnes nepíšem ďalší návod, ako niečo konať. Naopak, chcem len poukázať, prečo je dobré aj nekonať a občas len tak byť.

Karanténa-nekaranténa, každý čas je dobrý na tréning mysle. Momentálne ťa možno namiesto kolegov v práci rozčuľujú doma spoluobyvatelia karantény alebo ti je azda smutno zo seba, lebo denne vstávaš neskoro a leňošíš. Nech sa nachádzaš v akejkoľvek situácii, je dôležité i naďalej pracovať na sebapoznávaní a obohacovaní svojho vnútra.


Ako som už v úvode načrtol, počas dňa sa nachádzame v dvoch možných stavoch. Konanie a bytie. Drvivú väčšinu dňa niečo vykonávame a to je prirodzené a v poriadku. Je však pre naše duševné zdravie kľúčové, aby sme sa naučili vstupovať aj do stavu čistého bytia.


Konanie je zamerané na budúcnosť, no bytie sa zameriava hlavne na prítomnosť. Mindfulness teda nerobí nič iné, len nám svojimi technikami obracia pohľad z budúcnosti do prítomnosti. Tu a teraz. Okrem toho je cieľom nehodnotiť, a tak v prítomnom okamihu zabudnúť na minulosť a neočakávať, čiže neriešiť budúcnosť.

Táto technika sa dnes často používa vo veľkých firmách, pretože zamestnanci vďaka nej pociťujú menej stresu a lepšie sa sústredia. Je to síce dobrá motivácia pre učenie sa tejto technike, no toto sú len vedľajšie účinky. Sú akýmsi sprievodným javom hlbšej skutočnosti. Skutočnosti, za ktorou sa skrýva poznanie, že život si potrebuje byť vedomý svojej existencie. Pre pokoj mysle si potrebujeme uvedomovať, čo práve prežívame. Potrebujeme byť vnímaví a všímaví.


Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Ide o vyváženosť vnútorného a vonkajšieho sveta. Tréning všímavosti nás naučí vlastnému autentickému prežívaniu samých seba v našej každodennej realite.1 Práve v bytí dochádza k hlbokému sebapoznávaniu. K rozhodovaniu o dôležitých otázkach, či k voľbe adekvátnej reakcie na podnet. V bytí vidíme hlbšie pod povrch. Začína sa nám zaostrovať pohľad na obraz vnútra, ako aj pravdivý na obraz o realite vonkajška.

Čo si ale pod tým predstaviť?

Okrem aktivít, ktoré počas bežného dňa vykonávaš, je dobré pokúsiť sa nájsť si čas na seba a len tak byť sám so sebou. Urob si čaj a vnímaj jeho chuť. Pozoruj výhľad z okna a všímaj si detaily, čo vidíš. Zavri oči a sústreď sa na pravidelné dýchanie. Sústreď sa aj na tie najmenšie impulzy, ktoré nás v danom okamihu obklopujú. Zvuky, farby, vône. Všetko to, čo si za normálnych okolností nevšímame.

Pokús sa naplno byť súčasťou daného okamihu a uč sa rozlišovať, čo bezprostredne vnímaš. Skús sa zastaviť a identifikovať svoju momentálnu emóciu. Rozhodni, ako s ňou vynaložíš. Emócie sú dobrým indikátorom a zväčša na niečo poukazujú. Preto je dôležité správne rozlíšiť, či je tá emócia opodstatnená a čo mi hovorí alebo sa nad ňu treba len povzniesť a poslať ju akoby na obláčiku preč.


Dôležité je, aby si vaša myseľ aspoň na chvíľu bola vedomá samej seba, svojej existencie. Aby sme si uvedomili, že stav našej duše vie byť do veľkej miery v našich rukách. Táto metóda vyzerá ako návod na prežívanie rušného emočného dňa pokojným spôsobom. Avšak ide o viac. Ide o autentické bytie v pravde. V pravde o sebe a mojom okolí. To dosiahneme, jedine ak budeme vnímaví a všímaví v stave bytia.


Ak sa ti počas čítania zdalo, že to, o čom píšem, sa dosť podobá na modlitbu či meditáciu, tak máš pravdu. Viaceré aspekty sú rovnaké. A možno preto psychológia dospela k takýmto technikám, upriamujúcich nás na prítomnosť, pretože my sme vždy boli pre prítomnosť stvorení. Jedine v prítomnosti sa vieme skutočne stretnúť s Bohom, ktorý je vďaka svojej večnosti vždy prítomný.

Po krátkej teologickej vsuvke, ktorú som si neodpustil, mám na záver len malú prosbu. Prosím, zmeňme našu paradigmu, že sa netreba starať o telo a dušu, kým na tom ešte nie sú zle. Nečakajme, že sa začneme liečiť, až keď nás niečo bolí a uzdravovať psychiku, až keď máme psychické problémy. Tak ako telo potrebuje pohyb, tak je pre dušu potrebná občasná stálosť v prítomnosti.


[1] www.eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/2807/co-je-vsimavy-stav-mysle-mindfulness-a-ako-nam-v-zivote-moze-pomoct

korektúra: Tímea Perignáthová

obrázky: unsplash.com

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s