Pred tým ako začnete čítať je tu ponuka pre fajnšmekrov. Pre doplnenie posvätnej atmosféry si môžete, ako podmaz, pustiť túto už asi 900 rokov starú pieseň zo stredoveku.
Tí, čo ma poznáte, sa teraz asi čudujete, že idem písať niečo o ikonách. Na základnej ani strednej som moc nejavil záujem o výtvarné umenie. Dodnes sa snažím nájsť si k nemu cestu. Ikony ale nie sú hocijakým umením. Majú v sebe metafyzický a teologický aspekt, ktorému som sa pri prvých hlbších stretnutiach nemohol vyhnúť. Niektorí vedia o ikone len toľko, že sa nemaľuje, ale píše. Iní ju vnímajú ako predmet, ktorý v stredoveku polarizoval kresťanov. A niektorí ju dokonca vnímajú ako modlu. Preto by som sa teraz pokúsil aspoň z časti priblížiť, čo je to ikona a v čom spočíva jej krása.
Najzákladnejší opis ikony hovorí, že ikona je knihou, ktorá nie je napísaná slovami, ale farbami. Ikona sa teda líši od obrazu. Obraz vplýva predovšetkým na emocionálnu sféru. Ikona na rozum a intuíciu. Obraz odráža naladenie, ikona stav osobnosti. Obraz má hranice, ikona zahŕňa neohraničené.1 Svätí otcovia a učitelia cirkvi okrem iného nazývali ikonu Evanjeliom pre negramotných. „Zobrazenia sa využívajú v chrámoch, aby tí, ktorí nepoznajú Písmo, v krajnom prípade pozerajúc na steny čítali to, čo neboli schopní prečítať v knihách,“ písal rímsky pápež Gregor Veľký už na prelome 6. a 7. storočia.2 Ikona je teda neoddeliteľne spojená s dogmou a nie je mysliteľná mimo dogmatického kontextu.
Asi najhlavnejším cieľom ikony je chvála Boha. Chvála, ktorá vzniká dialógom človeka – umelca, ktorý v hĺbke svojho srdca zrkadlí obraz kresťanskej viery v Boha, a chce túto skutočnosť stvárniť štetcom a farbou tak, aby jasným a priamočiarym symbolom pozýval človeka k hlbokému premýšľaniu a k modlitbe. Poslaním ikony nie je vzbudiť ľudské estetické pocity. Ona človeka pozýva ku kontemplácii a k osobnému naplneniu života každého jedného z nás. Ikona povzbudzuje k svätosti a otvára nám nebo.3
Prečo sa ale vôbec snažiť zobraziť Boha, ktorého nikto nikdy nevidel4? Boh je nevysloviteľný, slovami neopísateľný, no hovorí o ňom Sväté písmo. Boha nikto nikdy nevidel, no jeho plnosť sa prejavila v človeku, Ježišovi Kristovi. A tak, vďaka stelesnenému Logosu, sa stáva opísateľným. Obraz Ježiša je obraz Boha, pretože Kristus je Boh i človek. Na ikone teda nie je zobrazená Božia prirodzenosť, ale ľudská, presnejšie – je na nej zobrazená Osoba Krista skrze jeho ľudskú prirodzenosť. Krásne to vyjadril sv. Ján Damascénsky už v 7. storočí: „Ak nie je možné znázorniť ikonu Krista, tak sa potom nikdy nevtelil, a ak sa Kristus nevtelil, nemôžem byť spasený.“5
Nádherne to tiež opisuje a zhŕňa Katechizmus katolíckej cirkvi, keď hovorí: „Človek „stvorený na Boží obraz“ (Gn 1,26) vyjadruje pravdu o svojom vzťahu k Bohu Stvoriteľovi aj krásou svojich umeleckých diel. Umenie je totiž formou typicky ľudského vyjadrovania, je darovanou hojnosťou vnútorného bohatstva ľudskej bytosti presahujúcou hľadanie životných potrieb, ktoré je spoločné všetkým živým tvorom. Umenie vznikajúce z talentu darovaného Stvoriteľom a z úsilia samého človeka je formou praktickej múdrosti, ktorá spája poznanie so zručnosťou, aby pravde nejakej skutočnosti dala formu v reči prístupnej zraku alebo sluchu. Umenie tak má istú podobnosť s činnosťou Boha vo stvorení, a to v miere, v akej sa inšpiruje pravdou bytostí a láskou k nim. Umenie, ako každá iná ľudská činnosť, nemá svoj absolútny cieľ v sebe, ale je zamerané na posledný cieľ človeka a tento cieľ ho zošľachťuje.6(pozri aj KKC 2502, 2513)
Na záver mi dovoľte ponúknuť len jemnú ochutnávku jednej ikony. Ikona na obrázku nižšie je jednou z najznámejších ikon vôbec. Je ňou svätá životodarná Trojica (starozákonná) od známeho ruského ikonopisca Andreja Rubľova. Jej duchovným odkazom je spoločenstvo lásky, do ktorého nás Boh pozýva.7 Pozývam ťa ku krátkemu zastaveniu. Pozeraj chvíľu na túto ikonu nie ako na obraz, ale ako na okno do večnosti sprítomňujúce Krista.8
K tejto téme ma inšpirovala najmä skúsenosť blízkeho stretnutia s ikonou starozákonnej sv. Trojice, ktorá je v kaplnke v kaštieli Kolégia Antona Neuwirtha(prvá fotka). Taktiež ma inšpirovalo navštívenie galérie ikon v Žiline, ktorú založili manželia Urbaníkovci. Oni zostavili aj katalóg: Múdrosť v ikonách ukrytá, z ktorého som čerpal myšlienky. Odporúčam osobný kontakt s touto krásou, ktorú naša viera ponúka. A to naozaj komukoľvek. Vnútorná krása človeka rezonuje s tou absolútnou a podobne ako Fiodor Michajlovič Dostojevskij vyznávam, že „krása spasí svet!“ Kto to môže pochopiť, nech pochopí.9
Viac o Ikone sv. Trojice tu:
Viac o Galérií ikon v Žiline tu:
[1] prof. ThDr. Ján Šafin, PhD., Múdrosť v Ikonách ukrytá(katalóg), s.10
[2] prof. ThDr. Ján Šafin, PhD., Múdrosť v Ikonách ukrytá(katalóg): Teologický význam ikony, s.13
[3] PaedDr. ThLic. Emil Turiak, PhD., Múdrosť v Ikonách ukrytá(katalóg), s.24
[4] Nový zákon, Evanjelium podľa Jána 1:18
[5] Mgr. Ivan Moďoroši, PhD., Múdrosť v Ikonách ukrytá(katalóg), s.20
[6] Katechizmus katolíckej cirkvi: O umení, http://www.katechizmus.sk/index.php?action=getk&kid=3319
[7] Múdrosť v Ikonách ukrytá (katalóg): Popis ikony sv. Trojice, s.107
[8] Múdrosť v Ikonách ukrytá (katalóg): Zostavovatelia – Milan a Marianna Urbaníkovci, s.6
[9] Nový zákon, Evanjelium podľa Matúša 19:12
korektúra: Tímea Perignáthová
Len tak dumám, poď aj ty 