Všetci žijeme vo vzťahoch. Priateľských, partnerských, pracovných či rodinných. Ja a ty (dvojosobné) vzťahy sú všade. A čo taký vzťah JA a JA? Človek má úžasnú schopnosť predstavivosti a schopnosť myslieť vzhľadom na budúcnosť. Vzdelávame sa takmer tretinu života, aby sme raz mohli pracovať. Dokonca šetríme peniaze na dôchodky, aby sme aj na staré kolená žili obstojne. Vďaka našej predstavivosti sa môžeme už dnes stretnúť so svojim budúcim JA a mať tak špecifický vzťah aj k nemu. Prečo? Spoznávaním ideálnej vízie môjho budúceho JA bude moje terajšie JA vedieť, ako má žiť už tu a teraz.
Je viacero spôsobov, ako sa so sebou môžeme stretnúť. Predstavme si zajtrajšie JA, JA o päť rokov alebo dokonca svoje JA na dôchodku. Mojou základnou snahou je minimalizovať svoje trápenia a maximalizovať radosti. Podobne môžeme robiť aj so zlými a dobrými charakterovými vlastnosťami. Zlé správanie minimalizovať, dobré kultivovať. Vďaka tomu bude moje budúce JA aspoň o niečo šťastnejšie.
Minimalizácia utrpenia
Všetci sa pravdepodobne zhodneme, že bolesť a utrpenie sú zlé. Nikto ich nevyhľadáva a netúži po nich. Snažíme sa bolesť prijať a hľadať v nej zmysel, ale nevyhľadávame ju. Nechceme cítiť žiadnu telesnú ani duševnú bolesť, pokiaľ nie je nevyhnutná. Nielen to. My ju nechceme cítiť ani zajtra, pozajtra, vlastne nikdy. Preto je dôležité pozerať sa na seba nie len v prítomnosti, ale vytvárať vzťah so sebou samým z budúcnosti. Mal by som si uvedomovať, že moje terajšie správanie má vplyv na duševný a telesný stav môjho budúceho ja.
Zdá sa očividné, že človek nechce utrpenie. Napriek tomu pozorujeme, že nie všetci sa proaktívne snažia utrpeniu predísť. Malo by byť v našom záujme snažiť sa správať už v tomto momente tak, aby sme neubližovali sebe v budúcnosti. Napriek tejto celkom samozrejmej skutočnosti sa opíjame, prejedáme, necvičíme, nespíme pravidelne či dostatočne, hádame sa, choroby riešime, až keď nevládzeme vstať z postele, sme zatrpknutí a negatívni.
Človek si však pri minimalizovaní utrpenia musí dávať pozor, aby ho nezačal odstraňovať skratkami a záplatami. Dnešný „moderný“ človek má často po ruke rýchle „lieky na bolesť“. Hoci sa snaží minimalizovať svoju bolesť a utrpenie, ide na to z opačného konca cez skratky pôžitku. Alkohol, sex, porno, možno PC hry… Vyhľadávame potešenie, pretože ono skutočne zakryje tú neznesiteľnú bolesť. Problémom je, že toto riešenie je také prchavé ako lacné šampanské z Tesca. Je potrebné liečiť chorobu, nie symptómy.
Maximalizácia radostí
Cieľom nie je dosiahnuť trvalé každodenné šťastie. To zatiaľ nijaký človek chodiaci po tejto planéte nedokázal. Je dobré vedieť, že sa to na tomto svete nedá. Potom sa človeku ľahšie prijímajú aj ťažké a smutné chvíle. Dobrou správou však je, že sa o to môžeme snažiť.
Čo by moje budúce ja spravilo šťastným? Môžeme si skúsiť predstaviť konkrétne miesto, kde sa chceme nachádzať. Vysnená práca, partner či záľuby. Možno uzdravené vzťahy v rodine či s priateľmi. Alebo umelecká tvorba, fyzická činnosť či iné formy sebavyjadrenia. Takýto myšlienkový experiment nás môže prekvapiť. Je možné a dosť pravdepodobné, že aspoň približne už teraz vieme, čo naše budúce ja urobí šťastným. Niekedy sa stačí len opýtať.
Možno si povieš: „No dobre, ale čo s tým? Ako budovať vzťah s budúcim JA?“
1.Môžeme pozorovať svoje správanie a zapisovať veci, ktoré mi nakoniec ublížia.
Keď sa budeš cítiť zle, tak skús zistiť, prečo tomu tak je. Môže za to konkrétna situácia? Správanie blížneho voči mne? Moje zlé konanie? Napríklad môžem zistiť, že keď idem spať po polnoci, ďalší deň dlho vylihujem v posteli, a potom sa celý deň cítim neefektívne. Okej, pokúsim sa ísť skôr spať aj vstávať a možno zajtrajšok nebude taký neefektívny. Alebo si priznám určitú zlú vlastnosť, ktorou viem raniť ľudí v mojom okolí a koniec koncov aj seba. Keď si to priznám, zapíšem a možno poviem aj svojmu okoliu, realita sa môže začať meniť, vzťahy zlepšovať a moje budúce ja bude spokojnejšie.
2.Skúmajme aj to, čo nás urobí šťastnými.
Všímajme si, čo nás skutočne napĺňa. Akí ľudia, miesta, aktivity. Všetko to, čo nás posúva k lepšiemu stavu bytia. K lepšej a šťastnejšej verzii samého seba. Napríklad priateľstvá. Dlhoročné priateľstvá sú vzácne vzťahy. Je však potrebné sa o nich aktívne starať. Možno chceme kreatívne tvoriť. Môžeme napríklad (znovu) začať hrať na hudobný nástroj. Alebo keď vidíme, akú nám urobilo radosť dokončenie povinnosti, ktorú sme dlho odkladali, pokúsme sa ju nabudúce urobiť skôr. To je všetko. Žiadna raketová veda.
Možno stále nevieš, kým chceš byť. Nepoznáš svoje budúce JA. Je však pravdepodobné, že vieš povedať, kým nechceš byť. A ak máš aspoň základný level sebareflexie, tak určite vieš, na čom sa dá pracovať už teraz, aby si sa vyhol stretnutiu s neželaným budúcim JA.
Pozývam ťa k osobnému stretnutiu so sebou samým. Žiadne online rande. Jednoducho si predstav seba o mesiac alebo o päť, desať rokov staršieho. Koho vidíš? Čo sa ti na ňom páči, nepáči? Kde sa nachádza? Ako sa správa? Výsledkom takého myšlienkového experimentu je poznávanie toho, čo moje JA skutočne chce alebo nechce robiť. Potom už len „stačí“ minimalizovať zlé a maximalizovať dobré správanie.
Aktivita na záver
Napíš si na papierik jednu vec ku každej otázke.
- Čo by môjmu budúcemu ja spôsobovalo utrpenie?
- Čo by môjmu budúcemu ja urobilo radosť?
korektúra: Tímea Perignáthová
obrázky: unsplash.com
Len tak dumám, poď aj ty 