Mĺkve transcendentno


Zmesou farebnosti sýtim sa,

vetrík hladí vnútorný pokoj nestály,

balzam bronzový na tvári ovísa,

myšlienky divoké na chvíľku ustáli.



Vnútorný hlas tichý sa ozýval,

šepkala mĺkvo krása vo mne,

intenzívne ma tu hlas pozýval,

verne čakám, kým slnko padne.



Číra láska nežne opantáva,

moment transcendentna, príď dnes,

všetko vôkol kričí, jasá: „Sláva!“,

v zrkadle očí upretých do nebies.


20. 5. 2020, Ostrý kameň – Malé Karpaty

korektúra: Tímea Perignáthová

Pridaj komentár